Way of the Destiny - Zrada

Bella po poslednom rozhovore so Siriusom dlho premýšľala. Všetko sa zmenilo. Zmenil sa Sirius, zmenila sa aj ona a ako si všimla, tak sa zmenili aj ich city. Už k nemu necítila nenávisť. Teraz to bol skôr odpor a hnev za to, že jej vtedy nepomohol. Ale už ho za to netúžila mučiť. Uvedomila sa, že s ním musí hovoriť. Musí a nedá sa tomu vyhnúť. Zúfalo sa pobrala do jeho cely. Sirius utrápene sedel opretý o stenu svojej cely. Až teraz si uvedomil, ako veľmi Belle ublížil. Jeho nenávisť voči nej akoby sa stratila. Už k nej cítil iba ľútosť. Počul, že sa dvere jeho cely otvorili. Prvej chvíli ani nezdvihol hlavu. Myslel si, že je to zase nejaký škriatok. Keď vśak pri sebe nijakého škriatka nevidel, pomaly zdvihol hlavu.
„Už som nedúfal, že prídeš,“ povedal Sirius potichu.
„Musela som,“ odvetila potichu. Sirius nič nepovedal, len na ňu hľadel.
„Chcela som... Musím ti niečo povedať,“ začal Bella, ale hlas sa jej zlomil a odvrátila sa. Sirius nič nepovedal. Počkal, kým naberie silu pokračovať.
„Vtedy, keď ma Snape... Vtedy, keď mi to urobil...“ hovorila Bella roztrasene. Sirius zrazu urobil to o čom si myslel, že to v živote neurobí. Vstal pristúpil k Belle a objal ju. Okamžite ho odstrčila a vytiahla prútik.
„Neopováž sa... Už nikdy sa ma neopováž dotknúť,“ zašepkala a v očiach mala slzy. Sirius bol zmätený.
„Čo som...“ nechápal.
„Nič!“odsekla Bella a vybehla z miestnosti. Sirius smutne sklopil hlavu. Dúfal, že sa mu konečne zdvôverí. Nechápal však jej reakciu, keď ju chcel objať,
„Čo ak...“ napadlo Siriusa, ale okamžite tú myšlienku zahnal.
„Nie, nie také niečo nie je možné,“ poresviedčal sám seba, ale nebol si tým vôbec istý. Hneď po tom, ako Bella vybehla zo Siriusovej cely, sa zúfalo oprela chrbtom o stenu a rozplakala sa. Nechcela tak reagovať, len ju premohli zlé spomienky. Spomienky z detstva. Tentokrát sa však Bella zaprisahala, že keď zajtra pôjde za Siriusom, tak mu povie pravdu. Na druhý deň však vstúpil do Bellinej izby mladý smrťožrút.
„Mám vám oznámiť, že váš manžel včera zahynul,“ Bella prikývla a smrťožrút odišiel. Zatiaľ si to neuvedomovala, ale uľavilo sa jej, keď počula o Rodolphusovej smrti. Sama nevedela, prečo.Večer znovu išla za Siriusom. Keď vstúpila, Sirius prekvapene zdvihol obočie.
„Nečakal som ťa,“ povedal potichu. Bella sa slabo usmiala.
„Prečo nie?“
„Neviem. Včera si zareagovala tak...“ začal Sirius, ale Bellaho prerušila.
„Na to, čo sa stalo včera, zabudni,“ povedala Bella. Sirius nechcel, aby znovu odišla a tak sa k tej téme radšej nevracal. Bella sa zhlboka nadýchla a pokračovala.
„Potom, ako... Ako mi to Snape urobil...“ začala Bella a Sirius vstal zo zeme.
„Potom, ako mi to urobil... Zostalo mi dieťa,“ povedala Bella. Sirius šokovane vyvalil oči.
„Hneď po tom, ako sa narodilo.... hneď po jeho narodení mi ho temný pán vzal,“ pokračovala Bella a po tvári jej začali stekať slzy, ale napriek tomu pokračovala.
„A odvtedy som ho nikdy nevidela,“ dokončila zúfalo. Sirius mal znovu nutkanie ju objať, ale ovládol sa. Nebol si vôbec istý, ako by zareagovala. Nevedel, čo jej má povedať. Nedokázal ju utešiť. Nedokázal to, pretože teraz cítil silnejšie, ako kedykoľvek predtým, že toto všetko je jeho vina. Bella pomaly zdvihla hlavu, dlho sa mu pozrela do očí a odišla. Vo chvíli, keď sa za ňou zavreli dvere, Sirius zúfalo klesol na zem. Vedel, že svojím činom spôsobil veľkú škodu, ale netušil, že niekomu tým až tak ublížil. V dobe, keď to urobil to bral, ako láskavosť pre svet. Netušil, že by sa to niekedy mohlo proti nemu takto obrátiť. Bella čo najrýchlejšie odišla zo siriusovej cely a zamkla sa vo svojej komnate. Bola však svojím spôsobom šťastná. Tento rozhovor v nej prebudil staré spomienky, ale zároveň až takmer fanatickú túžbu vidieť svojho syna. Vedela, že to sama nedokáže. Lenže, ktorý so smrťožrútov by riskoval život kvôli nej a kvôli jej synovi. Odpoveď na túto otázku bola jednoduchá. Nikto by kvôli nej neriskoval život a postavenie medzi smrťožrútmi a samozrejme postavenie v očiach temného pána. Vedela, že má len jednu možnosť. Musí požiadať o pomoc Siriusa. A musí to urobiť ešte dnes.
V ten istý deň. V neskoro v noci.
Sirius sedel na zemi, opretý o chladnú stenu svojej cely. Sirius dnes v noci nedokázal zaspať. Celý deň aj noc myslel na rozhovor s Bellou. Myslel na to, čo všetko spôsobil svojou nenávisťou. Svojou túžbou po pomste. Svojou zaslepenosťou. Bol taký zahĺbený do svojich myšlienok, že si ani nevšimol, že sa dvere jeho cely potichu otvárajú. Všimol si až Bellu, keď stála tesne vedľa neho. Prekvapene na ňu pozrel.
„Potrebujem pomoc,“ povedala naliehavo.
„Pomôžem ti odtiaľto ujsť, ale chcem, aby si mi pomohol nájsť môjho syna,“ hovorila a tentoraz Sirius počul z jej hlasu pevné odhodlanie. Prikývol. Prútikom uvoľnila putá, ktoré ho zväzovali. Opatrne vstal. Obaja sa okamžite pobrali k dverám. Bella ich potichu otvorila a obaja vyšli na tmavú chodbu. Postava v rohu Siriusove cely zo seba zhodila neviditeľný plášť.
„Pána to bdue zaujímať,“ zachichotal sa potichu mladý smrťožrút. Voldemort mu prikázal byť v cele zakaždým, keď aj Bella a počúvať ich rozhovory. Smozrejme mal okamžite nahlásiť, ak by začul niečo podozrivé. A toto bolo viac, než len niečo podozrivé. Toto bola jasná zrada. Ponáhľal sa do Voldemortovej komnaty. Uýchlene zabúchal na dvere a vstúpil. Voldemort práve študoval nejakú knihu. Nahnevane zdvihol zrak.
„Dúfam, že si ma vyrušil kvôli niečomu dôležitému... lebo inak...“ povedal Voldemort hrozivo.
„Pane, Lestrangeová práve pomohla Blackovi ujsť... Hovorili niečo o tom, že musia nájsť jej syna,“ Voldemort sa ľadovo usmial a chvíľu chápavo priyvoval hlavou.
„Môžeš ísť,“ povedal chladne.
„Ale pane.... Nemám niekomu povedať, aby išiel za nimi?“ opýtal sa smrťožrút.
„Nie!“ vyhlásil rezolútne Voldemort.
„Choď už!“ prikázal nahnevane. Keď smrťožrút videl, aký je Voldemort nahnevaný, radšej ho okamžite poslúchol. Skôr, než by schytal nejakú kliatbu. Keď Voldemort v miestnosti osamel, rozosmial sa ľadovým smiechom. „Čaká, že nájde svojho syna...“ povedal Voldemort potichu.
„Tak nech ho nájde!“ vykríkol a znovu sa rozosmial.